Porušený sľub (4)

12. ledna 2014 v 20:54 | Thea |  Porušený sľub
Takže, všimla som si že som zabudla prehodiť túto poviedku na tento blog. Čítam si to po dlhom čase znovu a verdikt je...
O môj bože! To tak hrozne píšem? xD
Plus píšem ZASE novú poviedku :D. Prisahám na našu nemčinárku že túto neodkopnem po prológu. Preto sa prvá kapitola nebude volať Prológ :PP




Sophie sa triasla od zimy. Tam dole bolo aspoň päť stupňov po dnulou. Vedľa nej chrapčal Frederick. Krv čo vypľúval pokryla takmer celú dlážku. Vladimir stále sedel na stole a čistil si dýku, i keď sa už leskla čistotou. Sophie stratila pojem o čase. Keď išli s Kristen na neskorú večeru bola asi polnoc. Potom sa strhla. Začula nejaký chrapľavý zvuk. Bol to však iba Frederick.
"So-sophie", zachrapčal.
Otočila sa k Frederickovy.
"Musíš utiecť", šeptal.
Sophie nevedela čo povedať.
"Sľúb mi to", naliehal.
"Sľubujem", povedala mu i keď v hĺbke duše vedela že to nemá zmysel. Už predsa dala sľub Hane, a nebola šanca že ho dodrží.
"A potom", povedz Kristen že ju milujem, takmer ho nebolo počuť.
"Poviem jej to", šepkala Frederickovy.
Sophie sa otočila. Chvíľu sa pozerala do zeme.
"Ale ako sa mám z tadeto dostať?" obrátila sa späť k Frederickovy. Ten bezvládne ležal na zemi. Už jej nemohol nijako pomôcť.
Sophie meravo naňho hľadela. Po prvý krát v živote videla niekoho umrieť. Preglgla.
"Už skapal?" spýtal sa Vladimir zo stola.
"N...neviem", vykoktala Sophie. Vladimir vzdychol a zoskočil zo stola ktorý blokoval dvere. Sophie sa strhla. No nemieril k nej. Ušiel k Frederickovmu telu. Priložil mu dlaň na tep.
"Mŕtvy", skonštatoval. Vtedy vycítila Sophie šancu na útek. Vyskočila na nohy a bežala k dverám. Vladimir sa rozbehol za ňou. Pri dverách Sophie odsotila stôl rovno na Vladimira. Tým získala pár sekúnd času. Rozbehla sa chodbou. Počula Vladimira ako za ňou beží. Prenasledoval ju- ako Prenasledovateľ. A ona bola jeho korisť. Vybehla hore schodmi na recepciu. Nikde nikoho.
"POMOC!" Kričala. Nikto neprišiel. Bežala preto von z hotela. Čo najďalej a čo najrýchlejšie.
"Mne neutečieš mačička!" kričal na ňu Vladimir- teraz už Prenasledovateľ.
"Bukurešť je moje mesto, nemáš šancu mi utiecť".
Lenže Sophie utekala ďalej. Nemala na výber. Keď vybehla von z hotela, ulice boli prázdne. Nikde nikoho. Nikto jej nemohol pomôcť. Bola bez nádeje.
Keď bežala okolo akéhosi kníhkupectva, zbadala odbočku. Tam sa mohla Prenasledovateľovy skryť. tam mu mohla utiecť. S kvapkou nádeje dobehla do tej uličky. Zaspätkovala. Bola to slepá ulička.
Vravel som ti že mi neutečieš", zasyčal Prenasledovateľov hlas za ňou. Sophie sa neodvážila otočiť. Prenasledovateľ ju pritlačil k stene. Prechádzal jej tou hroznou dýkou po hrdle:
"Dnes mám milosrdnú náladu, takže si môžeš vybrať z kade ťa mám začať párať", prihováral sa jej.
"Od brady dole, alebo od kľúčnej kosti hore? Je to len a len na tebe".
Nijak! Zvolala Sophie a silno odstrčila Prenasledovateľa od seba. Potom utekala preč zo slepej uličky. Na zápästí ju čosi štípalo. Keď ho od seba odstrčila, stihol ju porezať. Rana síce nebola hlboká, ale rinula sa z nej krv. Dopadala na chodník, vďaka čomu nechávala za sebou Sophie stopu.
Sophie sa zdalo že beží už celú večnosť. Raz sa zdalo že sa Prenasledovateľa striasla, keď na ňu vyskočil z toho najnečakanejšieho kúta. Bežala ďalej. Bolo až neuveriteľné že v hlavnom meste nie je na hlavnej ulici ani duše. Sophie ani nevedela kam vlastne beží. Cítila ako ju Prenasledovateľ dobieha.
Prenasledovateľ bol iba pár metrov od nej. Počula každý jeho krok. Snažila sa zrýchliť, no so silami bola v koncoch. Nevzdávaj sa, povzbudzovala sa v duchu, no ešte viac ju to spomalilo. Prenasledovateľ ju skoro mal.
"Nemáš kam utiecť mačička", zasyčal na ňu Prenasledovateľov hlas.
Sophie sa už už chcela vzdať. Nech sa táto mučivá noc skončí. Mu-sím to spraviť pre ňu, pre Hanu, preblesklo jej hlavou. Pre moju maličkú sestričku Hanu. Bezo mňa neprežije, musím... Zrazu sa na ňu zozadu Prenasledovateľ vrhol. Sophie pritlačil k zemi a pevne jej držal ruky. Som v pasci, preblesklo jej hlavou. Teraz umriem. Prenasledovateľ jej začal niečo hovoriť. Bol tak blízko že Sophie cítila vôňu jeho voňu pomarančov.
"Si v pasci mačička", šepkal jej Prenasledovateľ.
Kým jej to hovoril, Sophie si v návale paniky uvedomila že nohy má voľné. Keby ho kopla na správne miesto... "Mačička, teraz tu trochu zabolí", syčal jej do ucha Prenasledovateľ.
Zdvihol ruku so striebornou dýkou. Noc preťal bolestný výkrik. To Sophie kopla Prenasledovateľa na to najbolestivejšie miesto: do rozkroku. Prenasledovateľ padol na chodník. Sophie sa rýchlo vyslobodila a utekala ďalej nočnou Bukurešťou. Za najbližším domom zabočila. Keď sa otočila, už na chodníku neležal. Snažila sa to nemyslieť. Bežala za roh ozlomkrky. Zdvihla hlavu. Začalo vychádzať slnko. Slnko nádeje. Sophie sa v mysli začaly vynárať predstavy ako dobehne na políciu, tam sa o ňu postarajú. Prenasledovateľa chytia a zavrú na doživotie. A potom poletí najbližším lietadlom domov, do rodného Paríža a tam sa vyobjíma z Hanou"
. Tomuto všetkému začala veriť. Už si predstavila Hanin úsmev keď zbadá ako sa staršia sestra vrátila a vyslobodí ju od tetky Anny. Sophie sa mimovoľne usmiala. Keď bežala popri kríkoch, začula akési šušťanie. To bude mačka, pomyslela si. No ako veľmi sa mýlila. Z kríkov vyskočil ako tieň Prenasledovateľ. Zrazil Sophie na kolená. Sladké ilúzie s Hanou sa vyparili. Zostala iba krutá realita. Prenasledovateľ sa nad ňou týčil ako hora. Je mi to ľúto mačička, bola s tebou zábava, povedal a zdvihol ruku s dýkou. Ešte pred smrťou kútikom oka zahliadla názov ulice na ktorej kľačala: stradă speranță. Ulica nádeje. Prenasledovateľ zabodol Sophie dýku hlboko do hrdla. CHodník pokropili kvapky krvi. Sophie zodvihla hrdo hlavu. Posledné čo uvidela bol východ slnka.


Sophie Meuerová porušila dva sľuby: jeden sľub sestre a druhý Frederickovy. Aj takto môžu skončiť niektoré sľuby...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nila Nila | Web | 14. ledna 2014 v 17:16 | Reagovat

Moc tě prosím o hlas! Je to na posledy,ta soutěž končí zítra...prosím...dej mi hlas. Hlásni v anketě jsem jako Nila,oplatím ;)
http://andiegraphic.blog.cz/1401/soutez-o-layout-finale
PS: Omlouvám se za reklamu ;)

2 Mayla Mayla | Web | 15. ledna 2014 v 18:19 | Reagovat

8-O To jsem nečekala, hodně další kapitolku a hrozně nepíšeš!*.* skvěle! :-)

3 Mayla Mayla | Web | 17. ledna 2014 v 16:14 | Reagovat

:-) Ahoj, beru tě mezi své affs, blog stačí komentovat, jak budeš mít čas :-) S pozdravem Mayla ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013