Porušený sľub (3)

12. ledna 2014 v 20:43 | Thea |  Porušený sľub
Zišla dole po schodoch do suterénu hotela kde sa mal byť podľa Kristeniných slov záchod. Vyzeralo to tam odporne. Blikali svetlá, zo stien trčali rúry, a omietka na stenách sa podobala na pleseň. Chodbu lemovali dvere skladov. Boli navzájom očíslované. Zrazu sa Sophie na konci chodby zarazila. Zo skladu číslo 666 okolo ktorého prechádzala počula tlmené zvuky. Priložila na dvere ucho. Niekto tam kričal. Stlačila kľučku. Bolo otvorené- a vošla dnu.
Naskytol sa jej hrozný výjav. Vladimir- držal v ruke dlhú striebornú dýku celú od krvi. A krv patrila zrejme zúboženému Frederickovy na druhej strane miestnosti. Vo Frederickovej tvári sa miešali stále tie isté pocity: hrôza, zdesenie a strach o vlastný život. Jednou rukou si zakrýval hlavu pred Vladimirovou dýkou a druhou si pridržiaval krvácajúce brucho. Prosím nie, šeptal. Ten vystrašený šepot sa vôbec nepodobal na hipisáka z autobusu.
"Prosím... nerob to", prosil Frederick. Vladimir sa iba zasmial šialeným smiechom. Sophie netušila že taký zvuk dokáže vydať človek. Vladimir preskočil špinavý stôl ktorý ho od Fredericka delil. Zahnal sa striebornou dýkou. Zabodol ho Frederickovy do brucha. Frederickov výkrik Sophie priam trhal uši. Od hrôzy nemohla povedať ani slovo. Vladimir chytil Fredericka za golier batikovanej košele:
"Nikdy- viac- ma- nebudeš provokovať"! fľusol mu do tváre a hodil ho o stenu až sa lampa zaknísala. Sophie mimovoľne vykríkla. Vladimir sa obzrel. Dvoma skokmi bol pri Sophie. Vtiahol ju mocnou rukou do tej strašnej miestnosti. Sophie kopala, hrýzla a snažila sa vymaniť z Vladimirovho stisku.
"Ale, ale kto nám prišiel", zasmial sa Vladimir pobavene.
"Nemeť sa toľko, păsărică", povedal keď videl ako sa márne snaží Sophie vyslobodiť. Potom sa zamyslel.
"Áno, tak ťa budem volať, mačička" zasmial sa a hodil ju k Frederickovy ktorý bol celý od krvi. Sedel schúlený v klbku držiac sa za miesto kde ho poranila dýka. Do žalúdka.
"Chalanovy zostáva nejakých pätnásť, dvadsať minút dokedy mu žalúdočné kyseliny preniknú do hrudného koša a pomaly ho vznútra otrávia", komentoval to Vladimir.
"Potom sa pohrám s tebou mačička". To bolo mierené Sophie. Zamrazilo ju. Vladimir si začal bielou (krvavou) košeľou čistiť dýku.
"Vieš, musím sa zbaviť svedkov".
"Pre istotu". Pre istotu, zamrazilo Sophie. Tento človek je šialenec. Musí sa z tade čo najskôr dostať. Pozrela sa na Fredericka schúleného vedľa nej. Začal vypľúvať krv. Zem pokryla zmes krvi, slín a špiny. Tomu sa už nedá pomôcť, došlo jej. Musí ho tu nechať v bolestiach umrieť. Snažila sa na nič nemyslieť. Nie, myslela na to ako uniknúť z tejto kobky. Jediný východ boli dvere. Sophie sa potichu postavila a zakrádala sa k dverám. Vladimir si prestal čistiť nôž. Vyskočil a odsotil ju späť na zem k Frederickovy. Potom stôl zasunul k dverám aby sa nikto nemohol dostať von ani dnu.

"Tak ľahko sa von nedostaneš mačička", uškrnul sa a sadol si na stôl. Pokračoval v čistení noža. Sophie bola zúfalá. Čo má robiť?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013