1. Ráno

17. ledna 2014 v 19:23 | Thea |  Cez Potok
Zdravím Hyungs :D
Opäť ďaľšia poviedka :D
Dúfam že mi vydrží :D
Tento týždeň (ako všetky ostatné) som nebola veľmi aktívna. Je to tou *píp, píp, píp*, školou. Totálne ma tí učitelia nasrali. Hlavne nemčina. V jeden deň štvorka a trojka (diktát, písomka). Slovenčina- dve trojky po sebe (sloh, a diktát). Inokedy mávam z diktátov zo slovenčiny jednotky, ale tento bol vážne ťažký.
No existuj e podľa vás slovo "akísi"? Moja slovná zásoba pozná iba slovíčko "akýsi", ale učiteľka si trepe svoje. Ale aj tak som mala najlepšiu známku z celej triedy :D (dance of win). Ostatní mali päťky a štvorky.
Asponže z dejepisu mám jednotky :3 jediná svetlá stránka tohto týždňa :D


Letný deň. Ruth sedela vo vysokom tŕstí ktoré lemovalo breh. Ako malá sa tam často a rada schovávala. Vždy ju to k tomu potoku ťahalo. Teta jej vždy vynadala keď ju tam našla. To že ju našla teta sa však stávalo málokedy. Tá si radšej na dlhý čas odcestovala spolu s priateľom niekam na dovolenku a neter nechala nastarosť pestúnkam.
Ruth sa zrazu postavila a vyšla zo svojho úkrytu v trstine. Namierila si to priamo k polorozpadnutému mólu ktoré už dávno nik nepoužíval. Dalo sa na ňom totiž ľahko prepadnúť do potoka pod ním. Vekom poznačená stavba tu už stála veľmi dlho. Ani najstarší obyvatelia mestečka Prineville si nepamätali kedy ho vystavali.
Ruth k nemu aj tak mierila. Keď sa jej bosé nohy dotkli nahnitého dreva, neprepadla sa do vody. Proste kráčala ďalej. Niečo jej hovorilo že na konci mostu nájde niečo dôležité.
Tmavé vlasy jej občas chladný vánok zavial do tváre. Zrazu si všimla čo má na sebe. Boli to nejaké vzdušné biele šaty siahajúce po zem. Topánky nemala.
Pokojne pokračovala v ceste na kraj móla. Už iba posledný krok...
Konečne prišla do cieľa. Neznámy podmet ju prinútil aby si kvokla na okraj móla a zahľadela sa do vody kde sa odrážala jej tvár. Nevädzové oči opätovali jej pohľad.
Zrazu sa jej odraz vo vode rozhovoril, bez toho aby skutočná Ruth čo i len otvorila ústa. Odraz žil nezávisle od nej. Ruth to neprekvapilo. Akoby to očakávala. Hlas však znel skreslene, akoby z druhej strany dlhého tunela.

Htar Eregio mire tswer,
Ruthra gmaw eu qi
Ywer kuma,
damer Zame eu Eregio.
Tam roku tswer,
inite wi.

Znelo to ako báseň, aj keď z nej nerozumela ani slovo. Predsa sa jej ten jazyk videl známy, napriek tomu že ho v živote nepočula.
Načiahla ruku aby sa dotkla hladiny. Keď sa končeky jej prstov dotkli hladiny, voda sa zavlnila a odraz zmizol. Ruth iba nemo hľadela do temnej vody. Zrazu za sebou začula vŕzgať most.
Prudko sa otočila a zbadala za sebou nejakého chalana ako beží k mostu k nej.
"Skoč!" zreval na ňu a ukázal na potok za ňou.
Nechápavo naňho pozrela. Nechápala prečo by mala skočiť. Až potom si uvedomila dôvod.
Nezastihla ako za zachmúrila obloha a v diaľke začalo hrmieť. Rozpršalo sa a hladina potoka sa zdvihla. No to nebolo všetko.
Spod móla na ktorom sedela sa po nej začali načahovať ruky. Dlhé, ruky z tieňov ktoré sa ju chystali lapiť. Bol z nich cítiť strach a temnota. Ruth sa však nebála. Tiene sa jej zdali prívetivé. Ten chalan bol však nasmrť vystrašený.
Zrazu sa pod ňou krehká stavba mostu prepadla a ona iba cítila ako padá do rozbúrenej vody
**************

S trhnutím som sa zobudila.
Po tvári mi stekal pot a plytko som dýchala. Rozmýšľala som čo to spôsobilo. V takomto stave sa zvyčajne nebudím.
Pokúšala som sa matne rozospomnínať čo sa mi snívalo. Ako prvé mi na rozum prišlo staré polorozpadnuté mólo z Tŕnistého potoka. To hneď z mojej mysle vyrazil obraz chalana zo sna. Pomaly sa mi vynárali črty jeho tváre. Blond vlasy a zvláštne fialové dúhovky ktoré zvýrazňovali čierne zreničky. Ten by stál za hriech, pomyslela som si posmešne a postavila sa z postele. Povystierala som si všetky stuhnuté končatiny.
Pohľad mi padol na moju vždy upratanú izbu natretú na bielo. Svetlo vnikalo dovnútra cez presklené balkónové dvere ktoré zahaľovali dlhé biele záclony. V rohu izby stál vyvýšený stupienok s bielou vaňou na nožičkách. V izbe mala miesto aj obrovská, do steny vstavaná skriňa a veľké zrkadlo ktoré zaberalo veľkú časť druhej steny.
Letmo som pozrela na digitálny budík položený na nočnom stolíku. Čísielka ktoré som zbadala mi takmer spôsobili šok.
09:52
09:52?!
Dnes je škola!
Vyletela som z izby ao víchor. Teda mala som to v pláne. Oči som mala stále sčasti zlepené karpinami a preto som plnou silou vletela do zárubne dverí. Pred očami sa mi zatemnilo a dopadla som na huňatý koberec. Cítila som ako mi začala na hlave navierať hrča.
Naštvane som si začala šúchať poranené mmiesto. Popletene som sa postavila a pokúsila sa dostať znova cez dvere.
Potom som sa zarazila. Šatník mám predsa v izbe.
Opileckou chôdzou som nakrâčala k vstavanej skrini a vybrala si zopár kúskov oblečenia. Ktoré som v rýchlosti na seba navliekla, čím som prekonala svoj rekord v obliekaní. Väčšinou sa to pretiahne na dobrú hodinu. Obliekam sa totiž podľa teórie mojej najlepšej kamarátky Tamary- Obliekanie je ako sudoku. V jeden týždeň nesmieš mať na sebe dva rovnaké outfity a na druhý týždeň nesmieš mať oblečené na sebe to isté čo predchádzajúci týždeň v ten istý deň. Napríklad ak si oblečieš v pondelok modré tričko, nemôžeš si ho zase obliecť o týždeň opäť v pondelok. Vyhovoval by piatok.
To bola jediná múdrosť ktorú som sa v škole naučila. A to ma ju ani nenaučili učitelia.
Dostala som sa z izby, pričom som si tmavé vlasy zviazala do drdolu na temene hlavy ktorú Tamara zvykne nazývať "šiška".
Zbehla som dole do kuchyne kde som si strčila do vrecka nejakú musli tyčinku. Pohľad mi padol na kúsok linkovaného papiera pripnutého na chladničke. Visel tam už asi týždeň, no nikoho (teda mňa a našu upratovačku) ho nenapadlo dať z chladničky dole.

Nezabudni že som s Raffaelom vo Švajčiarsku
Nevolaj, nijako nekontaktuj, neotravuj
Vrátim sa o mesiac.
Pusu, pá, Teta

Prevrátila som oči, ale papier tam nechala. Potom som si opäť spomenula na školu, prešla rýchlou chôdzou do predsiene a obula si niečo na nohy čo sa náramne podobalo na čierne conversy. Schmatla som predpripravenú kabelku v ktorej bolo viac zbytočností ako vecí do školy. Otvorila som dvere a vybehla na ulicu. Rýchlo som vykročila smerom ku škole ktorá bola iba tri ulice od nášho domu.
Na rohu ulice som sa však zarazila a spomenula si že som zabudla zamknúť. Mávla som rukou. Máme tam aspoň tucet poplašných zariadení ktoré po každom vpáde informujú Prinevillskú políciu. Bolo to užitočné, ale malo to aj zlé stránky- napríklad ako vtedy keď pred jedným z alarmov prekĺzol pavúk. Hádajte čo? Spustil sa a museli sme platiť pokutu.
Časť cesty do školy som sa aj rozbehla. Inokedy by mi to bolo trápne, ale teraz ma iba trápilo či dôjdem načas do školy, aj keď som vedela že je to zbytočné. Spomenula som si na varovanie našej triednej, pani Hockovej.
Ešte jedna vymeškaná hodina a osobne ťa preskúšam na komisionálnych skúškach!
Pohľad mi skĺzol na hodinky. Teraz sa nám končila druhá hodina. Už sa môžem začať bifľovať na komisionálne skúšky.

Asi o štyri minúty som dorazila pred budovu z oranžových tehál známej aj ako Prinevillská stredná. Ja, Tamara a Dereck sa jej radi vyhýbame. Preto tristo vymeškaných hodín ročne. Tu už ani korupcia a falošné ospravedlnenky nepomáhajú.
Vošla som dovnútra a hneď bežala do učebne č. 125 v ktorej sme mali mať Dejepis. Tú ma pri mojom šťastí vyučuje práve Hocková.
Už som stála pri dverách. Nadýchla som sa, stlačila kľučku a vošla do dverí.
Hneď ako moja noha prekročila prah triedy, všetky pohľady v laviciach sa stočili ku mne. Ja som pomaly docupitala ku katedre. Periférnym videním som zahliadla že tam sedí nejaká osoba.
"Prepáčte že meškám, zaspala som...", začala som a zdvihla pohľad k osobe čo sedela za katedrou. Na moje prekvapenie tam nesedela Hocková, ale nejaký pomerne mladý učiteľ celý v čiernom. Netopier, prišlo mi prvé na rozum.
Učiteľ sa na mňa zamračil. "Už nech sa to neopakuje", zamračil sa a pokynul mi aby som si išla sadnúť.
Heuréka! Ani si nepýtal ospravedlnenku!
Dnešný úspech mi dodal odvahu. Vystrela som sa a sebavedomo zamierila k svojmu miestu- predposledná lavica pri okne. Je to super poloha. Predo mnou sedel môj priateľ Dereck ktorý svojimi širokými plecami zacláňal výhľad učiteľa na mňa. Hneď napravo odo mňa sedela Tamara. Za mnou nesedel nikto. Dobre že tak, deprimovalo by ma keby mi niekto zízal na chrbát.
Tentokrát však bolo miesto za mnou obsadené. Zarazene som zostala stáť. Teraz by so mnou nepohla ani správa že Armani otvoril oproti našej škole novú pobočku. Uprene som zízala na človeka v poslednej lavici.
Svetlé vlasy a zvláštne fialové oči ktoré mi opätovali pohľad. Sedel tam chalan z môjho sna.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Scriptie Scriptie | Web | 18. ledna 2014 v 14:55 | Reagovat

OMG!!!! No to snad ne! Co tam ten chalan chce?! Vsadím se, že bude dělat, že ji vůbec nezná!
...
Ale třeba ji vážně nezná! Bože, já fakt nevím! Hrozně moc se těším na další kapitolku! :-D
Jinak, nový učitel - netopýr, jak ho pojmenovala Ruth, mi okamžitě připomněl Severuse Snapea. xD

2 Xanya Xanya | Web | 20. ledna 2014 v 18:33 | Reagovat

Těch povídek začíná přibívat. Tak snad je všechny dopíšeš. Já ti věřím! XD
Kluk ze sna? Zajímavý... Tak uvidíme jak se to vyvine. Těším se na další. :D

3 Eliza Eliza | Web | 27. ledna 2014 v 7:18 | Reagovat

Ono je to dlouhý! Člověk málokdy vidí skutečně dlouhou kapitolu ale todle dlouhý je! Bože, nejsem zvyklá xD
Chlapec ze sna mi připadá jako sympa frája a doufám, že se nepletu :) Super kapitola a těším se na další, docela obdivuji tvoji píli s povídkami :D

4 Enna Enna | E-mail | Web | 29. ledna 2014 v 14:15 | Reagovat

zaujímavé :D nechcela by som to isté zažiť a dobrá prezývka pre učiteľa :D :D

5 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 1. února 2014 v 16:48 | Reagovat

Ježiš Thea, ako si mi to teraz uľahhčila :-D Keď sa vraciam, napíšeš novú poviedku :D Ty si poklad :* :D
A teraz ku nej. Je to skvelé :3 Som zvedavá, kto je ten chalan, ktorý stojí za hriech :D. A kto je učiteľ, aj keď to možno nebude podstatné :-D
P.S. máš super lay :3 :D

6 Scriptie Scriptie | Web | 20. února 2014 v 21:27 | Reagovat

Ahoj. Doufám, že se co nevidět vrátíš, na tuhle povídku jsem zvědavá!
Jinak, nominovala jsem tě na Liebster blog award, tak snad ti to nevadí. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013