Trochu si zaspala dobu...

26. října 2013 v 16:16 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
Takže. Všimli ste si že som na blogu my-strange-land.blog.cz zaspala dobu, bola neaktívna, nič nepísala a pod! Preto som zmenila adresu. Modlime sa aby som bola aktívna xD. A poviedky by som chcela písať takým systémom: ZMR, PUMA, KN, SPOLOK (Milča: mám toho zatiaľ málo xD). Ale pri mojom neusporiadanom životnom štýle sa mi to asi nebude dariť...neva :DD.

Mala som pocit akoby som vstala z mŕtvych. Oči som mala tuho zatvorené, ale počula som všetko okolo mňa.
"Nevedel som že už aj na Rokforte sú feťáci", povedal otrávene mužský hlas.
"Hadí jed nie je droga", namietol ženský hlas.
"Droga nedroga, tá prváčka si niečo pichla", namietol ten muž.
Žena si vzdychla. "Nechajme to už tak, hádame sa o tom pomaly piaty mesiac..."
Prudko som otvorila oči.
"Juj, feťáčka sa nám zobudila", povedal otrávene chlapík. Zaostrila som naňho pohľad mal na sebe zelený habit. Prizrela som sa lepšie. Mal tiež nejaký odznak. Prútik s prekríženou kosťou. Fú, čo keď som sa stala obeťou nejakej satanistickej sekty? Predchádzajúci deň som mala úplne vymletý.
"Kde to som?" spýtala som sa.
"V Nemocnici svätého Munga na čarovné choroby a zranenia, oddelenie pre uštipnutia a bodnutia", zarecitovala žena s rovnakým habitom a odznakom.
Yeah, som u Munga, pomyslela somsi víťazne namiesto toho aby som predstierala strach. No trochu drámy som do toho dať musela, preto som vypúlila oči a koktala: "A-ako d-dlho som t-tu?" spýtala som sa a utrela si z čela neviditeľný pot.
"Bude to piaty mesiac", povedala žena zamyslene.
Teraz som sa naozaj zľakla. To čo som si asi šlohla...
"Wow", zmohla som sa iba na to. "Kedy ma prepustíte?* spýtala som sa zvedavo. Tú otravnú challange som chcela čo najrýchlejšie dokončiť.
"O týždeň", povedala jednoducho žena a už jej nebolo".

O týždeň...
Ma prepustili. Do Rokfortu som sa dostala cez hop-šup prášok. Bolo to fakt husté. Dostalo ma to do kozuba tej stareny McGonagallovej. Vynadala mi že jej rozsýpam popol po pracovni a vyhnala von. Pekné privítanie.
Potom som sa odobrala do Slizolinskej klubovne. Nevedela som heslo, takže som musela prejsť celé podzemie aby som našla Slughorna od ktorého som si heslo musela vypýtať. Heslo bolo cesnaková placka. Normálne som vyhladla.
Vrátila som sa do SLizolinskej klubovne kde ma spolubývajúce nadšene vyobíjmali (dobre, až na Destiny a Nicolu). Chalani sa iba veselo uškŕňali, ale nevedela som iste či to bol úškrn, lebo mali tvár pokrytú slizom z hry zvanej Pľuvadníky. Vtedy dobehol ku mne Phil Spore. "Super! vrátila si sa, už iba splniť poslednú úlohu!" zvolal natešene. Ani pozdrav, ani nič. Typický Spore.
Zagánila som naňho: "Spore, teraz som prišla z nemocnice, nechaj ma spoň vyspať", povedala som nahnevane.
"Táto úloha závisí iba od tvojej sily v rukách*, zaškeril sa Lucius ktorý sa sčista-jasna zjavil, utierajúc si pľuvadníkový sliz z tváre.
Zagánila som aj naňho: "Čo ty o tom vieš?" nadurdila som sa.
"Tie úlohy už pozná každý, a ty si trochu zaspala dobu", uškrnul sa Lucius a pocítila som strašnú chuť mu vraziť päsť do tej jeho bledej tváričky.
"Fajn, čo mám spraviť?" spýtala som sa zo vzdychom a hodila sa na najbližšie kreslo.
Všetci sa začali ošívať.
"Čo mám spraviť?" zopakovala som, tentokrát ticho a chladne.
"Zlom si prútik", vyhlásil Davidson.
"Wut?!" vyvalila som oči a všetka moja chladná odmeranosť zmizla.
"Z-l-o-m s-i p-r-ú-t-i-k", vyhláskoval Spore. "Are you understand?" zaškeril sa.
"Rozumiem, nie som blbá", zamračila som sa. Myslela som si že budem musieť zabiť Bendera.
Všetci v klubovni na mňa čumeli.
Tak toto je tá úloha na ktorej všetci poumierali, rozmýšľala som a vybrala si prútik z vrecka. Palma a blana z dračieho srdca, pomyslela som si a prezrela si prútik zo všetkých strán. Niežeby som ho nemala rada. Čarovalo sa s ním výborne. Ale cítila som že.... Čo som vlastne cítila? Dá sa to prirovnať takto: Dievča nájde nejakú svoju lásku. Potom nájde druhú ktorú miluje ešte viac a nevie čo s tou prvou. Ja mám niečo podobné s prútikmi. Našla som prvú lásku, stále som však nenašla tú drúhú, no viem že tam niekde je.
Asi mi začalo šibať.
"Nemôžem ho zlomiť až po prázdninách?" spýtala som sa nevinne.
Všetci sa zronene rozišli. "Po prázdninách", zaškeril sa Davidson a zmizol niekde v tieni.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Scriptie*13* Scriptie*13* | Web | 26. října 2013 v 19:42 | Reagovat

Pět měsíců? o.O Pořádně si tedy přispala. A ten poslední úkol... co si ti Zmijozelští nevymyslí, že. Zlomit si hůlku. Bože. To bych asi nezvládla... :D

2 Xanya Xanya | Web | 28. října 2013 v 18:38 | Reagovat

Zlomit? Zlomit?! Tak to bych je poslala někam. :-D

3 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 25. prosince 2013 v 19:36 | Reagovat

No je to zlé... :-D Musieť si zlomiť prútik pre nejakú blbú úlohu?! :D Uch a päť mesiacov je... Veľa :-D Tá bude v škole poriadne pozadu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013