Puma, kapitola trinásta

20. října 2013 v 19:04 | Thea |  Puma

Nemohla som tomu uveriť. Jordan. On predsa nie je upír.
Aby som upresnila, Jordan je môj ex. Chodila som s ním v ešte v Toronte. Nikdy by mi však nenapadlo že je upír.
Jordan má blond vlasy a modré oči. Ako letná obloha. Vždy bol vysokej a vyšportovanej postavy. Jediné čo sa na ňom zmenilo bol veľký prsteň s diamantom ktorý vyzeral ako zásnubný na prsteníku ľavej ruky.
Keď ma špehoval z ulice, mal klobúk zo širokou strieškou, takže som mu nevidela do tváre. Na lúke som bola tak naštvaná že som tváre ledva rozoznávala.
"Akoto že si upír? zvolala som napokon.
"Požiadal som Leelu aby mi dala elixír ktorý ma premení na upíra. Teraz som kompletný upír ktorý sa vie meniť na rysa, uškrnul sa.
"Ty si debil!" Zvolala som zhrozene. Upíry sú najhorší, a najdebilnejší!"
"Super Jade", povedal akoby som bola malé decko ktoré mu lezie na nervy.
"Debil,´debil, debil, ty si taký debil! kričala som a búšila som mu päsťami do hrude.
Keď som ho konečne "vydebilovala", spýtala som sa ho: "A kto je Leela?"
Odpoveď sa hneď zjavila vo dverách. Kapitánka roztlieskavačiek. Opovržlivo si premerala moju uniformu , skonštatovala že v nej vyzerám ako citrón, a objala Jordana okolo krku. "Ahoj Miláčik!" zahuhňala sladko.
Jordan sa slabo začervenal. Ja som mala čo robiť aby som sa nerozrehotala.
"Blúzka je čistá?" spýtala som sa s predstieranou milotou Leely.
Tá najprv nevedela o čom hovorím. Potom si spomenula že som jej prevčerom ogrcala blúzku.
"Je čistá", povedala zamračene.
"A nos sa napravil?" vypytovala som sa ďalej.
"Áno", odpovedala slušne.
"Počula si už tú novinu?" spýtala sa ma zrazu a zamávala mi pred nosom rukou.
Zažmúrila som na jej ľavý prsteník. Mala na ňom nastoknutý veľký prsteň s diamantom ako Jordan. Hneď som tušila čo to znamená. Leela to však pobedala za mňa.
"Budeme mať s Jordanom svadbu!" zvolala a ešte pevnejšie zovrela Jordana okolo krku.
"Toto je tá najväčšia hlúposť dňa!" zvolala som už po neviem koľkatý krát Reidovy, Joshovy a Claudii na obede. So zemiakmi naloženou vidličkou v ruke som tak divo gestikulovala, že všetky zemiaky skončili na Reidovy.
"On má iba sedemnásť a ona..." zamyselala som sa.
"213", povedal za mňa Reid, oprašujúc zo seba zemiaky.
"Láska nepozná hranice", pípla Claudia.
"Ale pozná", odfrkla som a odhryzla si z kuraťa.
"Ozaj, prihlásila som nás do vxzdobovacieho výboru!" spomenula som si.
A vtedy som sa stala obeťou ukameňovania jedlom zaživa.
Cestou na angličtinu som si vyberala hrášok z vlasov a mrkvu z výstrihu. Po tomto zážitku už radšej nebudem robiť nič bez toho aby som im to povedala. Ak nechcem vyzerať ako chodiaca misa s jedlom.
Vošla som do triedy kde sa učila angličtina, a na moju smolu som zistila že ma ju učí pani Johnsonová, Reidova mama. Posadila som sa preto do zadnej lavice pri dverách.
Potom som pohľadom prechádzala po triede.
Včera mi Claudia ukázala v školskej ročenke kto sa z našej školy ešte vie meniť na pumy. Zopár z nich malo so mnou hodinu.
Fred, chlapec ktorý vie viac ako sa zdá (citujem Claudiu). Sedel v strede stredného radu a tupo čumel do tabule.
Jacqueline, ktorú všetci volali Jacqie.
Chlapec ktorý nikomu neprezradil svoje skutočné meno, preto ho všetci volajú "Boy".
No nie sú len v mojej triede. Do tretieho ročníka chodia dvojčatá Neil a Dixie. Joshova priateľka Laura (to musí byť nejaké dievča s vymytým mozgom). To je všetko. Spolu jedenásť. Upírov je viac.
"Jade Jacksonová, si duchom prítomná?" zakričala na mňa cez celú triedu Johnsonová.
"Som", zvolala som.
"Tak mi povedz čo som pred chvíľou povedala", nariadila mi.
Teraz ma dostala. Fakt som netušila čo povedala, tak som skúsila šťastie: "Jade Jacksonová, si prítomná?"
Celá trieda vybuchla do smiechu. Dokonca aj Boy sa začal smiať, síce o ňom Claudia tvrdila že sa nikdy nesmeje.
Johnsonová otrávene vzdychla: "To čo som povedala predtým".
Skúšala som ďalej šťastie: "Dobré ráno žiaci?"
Opäť smiech.
Johnsonová sa zamračila: "Pýtala som sa či niekto z vás pozná Hamletov monológ". Potom ukázala na tabuľu kde bolo napísané veľkými tlačenými písmenami: HAMLET-TRETIE DEJSTVO A MONOLÓG.
Slabo som sa začervenala. Napadlo ma že si to môžem opraviť. Začala som sa hrabať v taške a vytiahla z tade jablko. POstavila som sa, držiac jablko pred sebou ako lebku z Xorisu a zvolala Byť či nebyť, to je otázka!
Johnsonová iba pokrútila hlavou: Jacksonová, mala by si sa dať na drámu, skonštatovala Johnsonová. "Ale vidím že Hamletov monológ poznáš. Ako trest za tvoju nepozornosť napíšeš stokrát na papier: Byť či nebyť, to je otázka!"
"To ma zaskočilo. Takéto tresty som naposledy dostávala na základnej, a nižšej strednej škole. Vtedy som bola schopná dostať za trest aj 500 slov.
Skončila sa hodina, a som mierila na tréning kde budú empusy prahnúť po mojej smrti. Vtedy som si všimla že Fred, Jacqueline, a Boy išli rovno za mnou. Zatáčali aj do tých istých chodieb ako ja, takže som to už nevydržala, otočila som sa a išla rovno na vec: "Vy ma sledujete? Pretože vám to moc nejde".
Prvá sa ozvala Jacqueline: "Ideme ťa strážiť. Pre pumu nie je veľmi bezpečné aby išla na tréning roztlieskavačiek ktoré ju chcú zabiť".
"Viem sa o seba postarať sama", odfrkla som a pokračovala v ceste.
Oni boli však ako leptavý papier ktorý sa mi prilepil na nohu a nedá sa ho zbaviť.
Prišli sme na ihrisko kde boli roztlieskavačky. Ovanul ma známy slivovicový zápach.
Empusy boli zhrčené do skupinky, ktorej stredobodom pozornosti bola Leela. Pravdepodobne im ukazovala zásnubný prsteň.
Jacqueline, Fred a Boy si sadli na lavičku opodiaľ. Asponže nebudú vysieť na každom mojom kroku.
Začala som sa rozcvičovať. Potom som robila len tak zo špásu mlynské kolesá. Gymnastika, to je moje.
Vtedy sa empusy začali rozchádzať. V mihu sekundy pri mne stála Leela, chytila ma za nohy trčiace pri mlynskom kolese do vzduchu a tou nadľudskou silou ma treskla o zem.
Zakrútila sa mi hlava. Moc mi to neublížilo, zato ma to naštvalo. Premenila som sa na pumu, zovrela jej zubami ruku. Vtedy mi jedna z nich zovrela rebrá. Vydala som zo seba ten nadľudský pumí škrek. Zrazu stisk poľavil. Keď som sa obzrela, všimla som si že na ihrisku je o tri pumy viac.
"Pozor, za tebou!" začula som Fredov hlas.
Odskočila som a tým sa vyhla zrážke s jednou empusou. Vyskočila som štyri metre do vzduchu, a skočila jej na plecia. Spravila som svoju obľúbený druh smrti u upírov- odhryzla jej hlavu.
V hlave som začula Jacquein výkrik. Otočila som sa, no už bolo neskoro. Empusa jej zlomila väzy.
"NIE!" zvrieskla som, rozbehla sa za empusou a za okamih jej oddelila nohy od tela.
"Nie, nie, nie", fňukala som. "Celé je to len moja chyba".
"Nie je to tvoja chyba, iba sme ťa chceli chrániť, ozval sa Boy.
"Ja som mala umrieť, nie ona!" kričala som.
"Musíme ju odtiaľľto odniesť", navrhol Fred.
Nejako sme ju na seba naložili. To sa už na ihrisku začali zchádzať ľudia.
Odchádzala som s pocitom že toto je najhorší deň môjho života. No netušila som že prídu aj horšie dni.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013