Puma, kapitola štvrtá

20. října 2013 v 18:47 | Thea |  Puma
Ráno som sa zobudila veľmi zavčasu. Práve vychádzalo slnko. To sa na mňa nepodobá, väčšinou spím čo najdlhšie. Odkopla som paplón z Mickey Mouseom a pribehla k oknu smerujúcemu na ulicu. Vydýchla som si. Vyzeralo to ako na normálnej ulici v normálnom zapadákove. Žiadne lietajúce, stonajúce gebule. Pretrela som si oči a pozrela sa lepšie:
Na druhej strane ulice stál chlapík čo ma očumoval na letisku.
Prižmúrila som oči. Síce bol biely ako stena, nepochybne mal indiánske črty. Čisto indiánske ako moja bláznivá Babka.
A tie jeho bledé oči... sa pozerali priamo na mňa!
Rýchlo som zastrela závesy a prešla k oknu smerujúcemu k záhrade a lesu. Najprv to tam vyzeralo normálne. Hriadky so šalátom a kapustou, nízky biely plot, záhradný domček bez dverí... Všetko by bolo normálne nebyť obrovskej pumy pri záhradnom domčeku. Určite to bola puma, to zviera na krabici od športových topánok.
Vyvalila som na pumu oči. Puma ich vyvalila na mňa. Zvieraťu od prekvapenia vypadla z papule kapusta ktorú prežúvala. Niekoľko sekúnd sme na seba hľadeli bez mihnutia oka. Zrazu som zvrieskla a rozbehla sa do kúpeľne. Tam som sa zamkla a sadla si na koberček pri vani. Prišli si po mňa príšery z dávnych legiend?! Najprv lietajúca hlava, bledý chlap na ulici a potom puma. Stavím svoje topánky že ten chlap na ulici je upír!
Postavila som sa pred zrkadlo a snažila sa pozrieť na svoj chrbát. Tetovanie tam stále bolo.
Zatočila sa mi hlava. To nemôže byť pravda. Narátala som od jedna do päť. Nepomohlo to. Otočila som sa k zrkadlu. Pozerala sa z tade moja zničená tvár. Pokúsila som sa usmiať. Vyčarila som svoj najočarujúcejší úsmev a panika zmizla ako mávnutím čarovného prútika. Na všetko sa dá nájsť rozumné riešenie.
Lietajúca hlava zo včera bol netopier. Beloch s indiánskymi črtami bol určite Albín. Ak sa aj černochom narodí Albín, dieťa má úplne bielu pleť. A puma na záhrade... tá sa sem zatúlala. Alebo bola plyšová (o čom dosť pochybujem). Prišla na mňa dobrá nálada. Odomkla som kúpeľňu a vrátila sa do mojej izby.
Z izby som vyšla vyobliekaná, vyvoňaná, nalíčená. Dole schodmi som si pospevovala: I belive I can fly. Dole už všetci sedeli. Všetci okrem tety, strýka a Nudného Josha. Keď som spievala I believe I can toutch to sky, do kuchyne vošiel Nudný Josh.
Zo zubov si vyťahoval nejakú zelinu. To mi pripomenulo Pumu žerúcu kapustu.
"Niekto tu má dobrú náladu", komentoval Josh môj príchod. Mykla som plecom a sadla si za stôl. Na taniery predo mnou boli nahádzané nejaké toasty. Začala som jeden z nich obhrýzať a hovoriť im o zážitku z rána. O pume. O bledom chlapíkovy a Lieatjúcej gebuli a ´lá netopier som im radšej nepovedala.
"Mala by si si postaviť vyšší plot Babka", radila som Babke nakladajúcej na tanier ďaľšie sendviče. "Dnes som na záhrade videla pumu". Všetci sa začali smiať.
"A čo robila tá puma?" spýtala sa ma zo smiechom Babka.
"Žrala kapustu", odpovedala som pravdivo.
"Myslel som si že pumy sú mäsožravce", ozval sa Nudný Josh a pridal si na sendvič vrstvu šunky. Začala som sa cítiť trocha hlúpo.
"Ale ona fakt žrala kapustu", nedala som sa. Stále sa však smiali až ma ich smiech postupne nakazil.
Potom sme museli ísť do školy. Darmo som žobronila aby ma nechali ešte týždeň doma. Musela som ísť spolus Claudiou a Nudným Joshom na Johovej Zelenej Ladičke do Port hardyskej strednej školy. Keď sme vyšli na ulicu, zarazila som sa. Po celej ulici bol roznesený silný smrad. Niečo ako... slivovica. Alkoholikovy by to možno voňalo, ale abstinentovy ako mne nie. Zvraštila som nos. Keď Nudný Josh zbadal ako sa tvárim, spýtal sa: "Ty ich už cítiš?"
"Koho cítim?" zamračila som sa. "Cítim akorát nejaký chľast, to je všetko". Potom som si spomenula na môj včerajší rozhovor v aute. Hej! "Ty mi ešte niečo dlžíš!" Zakričala som za Joshom ktorý sa hnal aj s Claudiou do "Ladičky".
A tak som vyšla v ústrety novej škole nevediac čo ma tam čaká...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013