Puma, kapitola piata

20. října 2013 v 18:49 | Thea |  Puma
Ďaľší diel pumy! Dúfam že sa bude páčiť :DD...
Pekný obrázok? :DD
Port hardy´s high school je najzaostalejšia škola sveta. K tomu som dospela keď Johnova ladička zaparkovala na rozľahlom parkovisku ktroé patrilo škole. Samotná škola vyzerala ako by sa rozpadávala. Hnedá obložená strecha a steny neidentifikovateľnej farby. Stĺpy podopierajúce strechu boli modré.
Josh čo najbližšie ku škole. Na parkovisku to páchlo ako na ulici pred Babkiným domom- ako slivovica. Tu ale menej.
Smrad sa však niekoľko násobne zvýraznil keď na parkovisko vošla niekoľko metrov dlhá biela limuzína. Z miesta vodiča vyskočil nejaký chlapík v smokingu a otvoril posledné dvere. Najprv som zbadala topánku vykladanú briliantmi, potom bielu nohu, bronzdovú nohu a nakoniec vyšla z auta skupinka dievčat ktoré vyzerali takmer rovnako. Všetky v roztlieskavačských uniformách.
P-počkať, brondzová noha?! zarazila som sa a prizrela sa lepšie. Ak ma zrak neklamal, všatky dievčatá mali ľavú nohu brondzovú. Napadlo mi či to nie sú nejaké pančuchy.
Na parkovisku zrazu zaburácal rev motoriek a následne ich pol tucta zaparkovalo pri limuzíne. Tiež to boli úplne bledý, no tento krát to boli chlapci. Skoro som spadla z nôh. Tí museli fakt veľa piť aby z nich tiahol ten slivovicový smrad. A všetci boli úplne bledý a predsa s indiánskymi črtami.... V tomto meste sa to priam hemží albínmi. Myslela som si že je to zriedkavé.
"Ideme", povedala rozhodne Claudia a nasmerovala nás do školy. Mala som čo robiť aby som si nedržala nos.
"Čo je to za bandu?" spýtala som sa Claudie pri skrinkách, mysliac na udalosť z parkoviska. "Tiahne z nich na kilometer". "Myslela som si že tvrdý alkohol je na školách zakázaný", doložila som a naložila si do skrinky učebnice.
"Upíry a Empusy", zašomrala Claudia.
"Čože?" nerozumela som.
"Nič, iba si tak brblem", zahovorila Claudia. "Pohni si, máme prírodné vedy", doložila a ťahala ma k učebni.
Na prírodných vedách som mala čo robiť aby som nehodila šabľu. Bola tam s nami komplet celá slivovicová skupinka. Nechápala som hlavne čo znamená jedna noha natretá brondzovou farbou. Napísala som Claudii lístok.
JA: WTF?!
Claudia: Aké WTF?
JA: Prečo majú tie bledule brondzové nohy!
Claudia: Optický klam
JA: Viem čo vidím!!! :/
Claudia: Verila by si mi ak napíšem že sú Empusy?
JA: Čo sú to Empusy?
Claudia: Ženský rod upíra
JA: Neverila
A už mi lístok späť neodpísala. Naštvala som sa. Nebola som zvyknutá že ma ignorujú. Rozhodla som sa nebaviť s Claudiou do konca telesnej ktorá nasledovala po prírodných vedách.
Telesnú sme mali vonku. Rovno pri parkovisku. Nechcelo sa mi cvičiť, tak som povedala telocvikárke že mám záškrt. Tá iba nadvihla obočie a nechala ma sedieť na lavičke. No ja som na lavičke určite nesedela. Rozhodla som sa pozrieť na futbalové ihrisko školy.
Ihrisko vyzeralo ako každé iné. Zelené, asi od trávy. Školský futbalový tím mal tréning. A roztlieskavačky samozrejme tiež.
50% kapacitu školského futbalového tímu tvorili bleduľovia zo slivovicovej bandy. 90% roztlieskavačiek tvorili slivovicové bledule. Elitu školy majú pod kontrolou, pomyslela som si nahnevane. Na minulej škole som bola elita ja. Odvrátila som pohľad k futbalistom. Rozoznala som medzi nimi Nudného Josha. On a ešte dvaja chalani vyzerali normálne. Myslím tak normálne že nevyzerali ako mŕtvoly a nepáchli slivkou.
Zrazu mi niečo napadlo. Čo keby som sa pridala k roztlieskavačkám? obnovila by som svoju povesť elity školy. Nabrala som odvahu, zadržala dych a podišla k trénerke roztlieskavačiek. Našťastie, vyzerala normálne.
"Dobrý deň, konkurz na roztlieskavačky už bol?" spýtala som sa. Roztlieskavačky sa začaly chichotať. Nesmejú sa na mne, upokojovala som sa. Nemohli ťa počuť.
"Keď chceš, môžeš spraviť konkurz už teraz", povedala trénerka a roztlieskavačkám div neodpadla sánka.
Ukázala k nejakej debne za ňou. "Tam sú nejáké strapce navyše", doložila.
Nadšene som išla po strapce. Ide to zatiaľ ako po masle.
Vrátila som sa späť. "Čo mám robiť?, spýtala som sa.
Trénerka sa otočila k roztlieskavačkám: "Dievčatá", dajte jej nejakú zostavu, ja zhodnotím či ju prijmeme".
Podišlo ku mne dievča čo mala na uniforme kapitánske C. Vlasy čierne ako uhoľ a indiánske črty. Slivovicou páchla mimoriadne intenzívne. Asi by nebolo slušné aby som si držala nos. Na moje pohoršenie to však Kapitánka urobila. "Problém?" spýtala som sa nahnevane.
"Smrdíš", povedala Kapitánka.
"To si dýchaš pod nos", odfrkla som. "Páchneš ako slivovica":
Roztlieskavačky zalapali po dychu. Kapitántka sa zamračila: "Som zvedavá či sa udržíš na našej pyramíde", povedala arogantne.
"No problemo", povedala som.
"Baby", pyramídu! zvolala Kapitánka.
Zachichotali sa. Myslela som si že si na pyramídu čupnú, no oni ostali rovno stáť s rozpaženými rukami. V prvej vrstve ich bolo päť. Ne ne jednoducho vyliezli štyri. Stáli vzpriamene, bez mrknutia oka. Na ne s ľahkosťou vyliezli tri, potom dve.
"A teraz ty", povedala kapitánka. Preglgla som. Ako sa tam mám dostať a nezhodiť celú pyramídu? Pyramída veľkosťou pripomínala štvorposchodový dom. Tak som tam začala liesť...
O 7 minút neskôr...
Víťazne som sa vyšplhala na vrchol pyramídy. Na podiv, ľahko som sa tam vedela udržať. Zrazu ovzdušie preťal Kapitánkin výkrik: Fast fall! A ja som iba videla ako padám smerom k zemi. Toto neprežijem, skrslo mi hlavou počas pádu. Na moje prekvapenie som dopadla rovno na dve nohy.
"Potvrdené", povedala Kapitánka nahnevane.
"Čo je potvrdené?" spýtala som sa nahnevane. "Že žijem?!" ten pád ma mohol zabiť!" zvolala som.
"Nevadí, si v tíme", zasiahla trénerka.
A tak som sa dostala do tímu roztlieskavačiek...
(suchý diel)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013