Puma, kapitola dvanásta

20. října 2013 v 19:02 | Thea |  Puma
´

Na druhý deň pri raňajkách mi Babka prikázala aby som ihneď odstúpila od roztlieskavačiek. Mňa však tak ľahko neprehovorila.
"Josh a Reid sú vo futbalovom tíme, Takže ja môžem byť medzi roztlieskavačkami!" zvolala som pobúrene.
"My ich strážime", namietol Reid ktorý opäť u nás prespal (vážne mám niekedy pocit že je tu viac ako doma).
Tým mi vsunul zaujímavú myšlienku: "Tak ja budem strážiť ich! zvolala som nadšene považujúc tto za vyriešené.
"Keď sa zmieriš s tým že sa ťa budú snažiť zabiť...povedala Babka.
A tak som zostala v tíme.
Neskôr poobede som nejakým zázrakom chytila wi-fi a vygooglila som si slovo PUMA. Prvé tri odkazy sa týkali značky Puma, až to štvrté sa týkalo zvieraťa.
"Wikipédia, tá vie všetko! potešila som sa keď som otvorila odkaz.
Puma vydáva vreskot podobný ľudskému výkriku. Je to veľmi prispôsobivý živočích. Mláďatá sa rodia hlavne v septembri (hmmm... ja som sa narodila v októbri). Živý sa väčšinou myšami, králikmi, zajacmi, príležitostne aj veľkými zvieratami.
Najviac ma však zaujalo: pumy majú dlhé, svalnaté nohy prispôsobené na skákanie. Doskočia 3 až 5 metrov. Sú vytrvalí bežci.
"Juchú", potešila som sa. Ten beh a skákanie musím vyskúšať.
O sekundu nato na mňa kričal zdola Ujo že mi došiel balík zo školy. S veľkou pravdepodobnosťou roztlieskavačská uniforma a rozvrh tréningu.
Keď som zišla dole a otvorila balík, zistila som že uniforma je modro-žltá. Žlté šortky, žlté tielko, modrá bunda. Všetko s logom Strednej školy Port Hardy. Chvíľu som rozmýšľala či neodstúpim. Nakoniec som ten nápad zamietla. S nevôľou.
Na druhý deň...
Bol pondelok a do školy sme sa trepali všetci štyria v Joshovej zelenej "Ladičke", takže sme tam boli natlačení ako sardinky. Vydýchli sme si až keď Josh zaparkoval pred školou. Motorky a limuzína tam už parkovali.
Vyletela som z Ladičky ako prvá, navlečená v roztlieskavačskej uniforme v ktorej vyzerám ako citrón. Hneď za mnou vyšla Claudia vo svojom zvyčajnom batikovanom komplete. Nakoniec vyšli chalani.
Keďže sme boli na parkovisku sami, Reid dostal super nápad či neprepichneme upírom gumy na kolesách. Všetci okrem Josha boli za. Joshov majú všetci u riti, takže do dvoch minút mali upírske dopravné prostriedky hlboké zárezy na kolesách. Zo škodoradostným smiechom sme vošli do školy.
Vo vstupnej hale školy vysel oznam pri ktorom sa zhrčila celá škola (bolo to možné, pretože do tejto školy chodilo 300 normálnych detí, zvyšok boli upíri a pumy). Prerazila som si cestu múrom nadšených žiakov, čo bolo jednoduché. Po prvej premene na pumu som desaťkrát silnejšia a rýchlejšia. Na ozname bolo niečo čo mi zvýšilo náladu:
Každoročná školská tradícia, októbrové slávnosti sa budú konať opäť! Každý žiak sa musí zúčastniť na nejakej aktivite, pokiaľ nie, bude do konca polroka po škole. Na októbrové aktivity sa môžte (musíte) zapísať v učebni fyziky.
a pod tým ďaľší oznam. Ten mi náladu zvýšil ešte viac:
Jesenný ples sa bude konať začiatkom novembra! Ako zvyčajne, žiaci musia prísť zamaskovaný za niečo strašidelné. Je dovolené zostať v škole cez noc. Na ples by každý žiak mal mať partnera. Páry rovnakého pohlavia nie sú dovolené. Do výboru pre vyzdobenie školy na jesenný ples sa môžete hlásiť v učebni fyziky.
Vedenie školy
Po prečítaní oznamu som sa rýchlosťou svetla rozbehla do učebne fyziky. Dobehla som tam prvá. V učebni boli nejaký učitelia. Prvá učiteľka mi bez vypýtania podala zoznam aktivít na októbrové slávnosti. Bez rozmýšľania som sa zapísala na box. Učiteľka iba ľahko nadvihla obočie, ale nič nepovedala. Asi sa tu na box moc dievčat nehlási.
"Dá sa tu aj zapísať do výboru na výzdobu školy na jesenný ples?" spýtala som sa konečne.
"Dá", povedala učiteľkla bez očividných emócií.
"Tak zapíšte Jade Jacksonovú, Claudiu Colemmanovú, Josha Colemmana a Reida Neviemakého", povedala som.
Učiteľka opäť nadvihla obočie: "To bude Reid Johnson".
Prikývla som: "To bude asi on. Je to futbalista, kamaráti sa s Joshom, vie napodobňovať Gluma z Pána Prsteňov...
"Viem", prerušila ma učiteľka. "Je to môj syn".
"Aha", začervenala som sa. Trapas na dve zimy.
"Vedia ostatný že si ich zapísala?" spýtala sa pani Johnsonová akoby mimochodom.
"Vedia", zaklamala som a otočila som sa na odchod.
Vo dverách som do niekoho vrazila. Ovanul ma ľahší slivovicový zápach. Zdvihla som oči k upírovy do ktorého som vrazila. Spoznala som ho. Sledoval ma z ulice, chcel ma zabiť na lúke. A ja jeho.
No poznám ho aj z inakade.
JORDAN!? zvolala som šokovane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013