Potter s Malfoyom rozpútajú prísadovú vojnu

20. října 2013 v 20:14 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
Tak a je tu ďaľší diel ZMR :D Dúfam že sa vám bude páčiť :DD

Pretože tam kde malo byť schodisko bola pracovňa a izba v jednom školníka Bellafantyho ktorý práve spal.
"ZOBUĎ SA BELLFY!" zakričal Zloduch. "ŠTUDENKA PORUŠUJE PRAVIDLÁ!"
Školník sa z trhnutím zobudil. To som ja už bola na konci onej chodby.
Bolo mi jedno ktorým smerom idem. Hore, dole, doprava, do dverí, do okna. Podľa môjho mizerného orientačného zmyslu som sa ocitla na štvrtom poschodí.
Po mojej pravici som zbadala na stene gobelín. Bezmyšlienkovito som sa skryla do výklenku za ním. Takmer som nedýchala.
Potom som začula kroky smiešané s hlasmi: "Mne neutečie... tento hrad poznám lepšie ako ktokoľvek iní..." to bol Bellafanty spolu s mačkou.
Počkala som kým kroky doznejú, a potom vyrazila opačným smerom k hlavnému schodisku. Viem že je to riskantné, ale tie schody vedú do Veľkej siene z kade sa ľahko dostanem do podzemia.
Dole schodmi som sa potkla o miznúci schod. Chvíľu mi trvalo dokedy som z neho vytiahla nohu. Potom som v ceste pokračovala. Rýchlo a potichučky.
Bola som už vo vestibule keď som zbadala pochodujúceho diabla- prastarú mačku pani Norissovú o ktorej sa povráva že na ňu použili elixír mladnutia.
Zahľadela sa na mňa svojimi svietiacimi očami a už jej nebolo. Asi išla po Bellafantyho.
Preglgla som a bežala do podzemia. Na poschodí -1 som opäť začula Bellafantyho.
"STOJ!" vykríkol ale mne ani na um nenapadlo zastaviť. Rozbehla som sa ešte rýchlejšie na podlažie nižšie.
"Zašlá sláva", šepla som hadovy na kamennej stene a zmizla za dverami. Potom som priložila ucho na stenu. Počula som Bellafantyho naštvane vykríknuť.
"Mecheche", zachechtala som sa a zamierila do svojej izby.
Destiny si cmúľala palec, Tessa bola schúlená do klbka, Raven sa menili zo spánku farby vlasov, Nicola spala s hlavou zaborenou do vankúša. Dúfam že sa udusí.
O Dva dni neskôr (pondelok)
Hneď ako som vošla ráno do veľkej siene, Bender ma už čakal aj so spätným listom od otca. Vzala som si list a pokúšala sa čítať.
Oco písal že mi gratuluje že som v Slizoline a že by som sa nemala hanbiť za to čím som. A že moji spolužiaci prídu na no že nie som čistokrvná (dúfam že nie, pomyslela som si). A ešte sa ma pýtal čo zaujímavé sa stalo tento týždeň.
Odpísala som:
Čau
Tento týždeň sa nič zaujímavé nestalo. Iba:
1. Padla som z približne dvadsať metrovej výšky z metly
2. Padla som rovno do jazera
3. Vyhodila ma z neho obrovská sépia
4. Ležala som tri a pol dňa v bezvedomí v školskej nemocnici
5. Za trest som musela čistiť okolo 5000 kusov riadu v školskej kuchyni spolu s domácimi škriatkami
6. Bola noc a ja som sa stratila v hrade
7. Požiadala som ducha aby mi pomohol nájsť cestu do Slizolinskej klubovne
8. Z ducha sa vykľul poltergheist a zaviedol ma rovno do školníkovej izby (školníci neznášajú študentov a snažia sa ich prichytiť pri niečom nekalom)
9. Musela som utekať pred školníkom šesť poschodí dole kde ma našla nesmrteľná mačka
10. Do klubovne som vošla desať sekúnd pred škokníkom
Ale to nie je nič zvláštne, také veci sa na Rokforte dejú bežne :)
Dopísala som list a podala ho Benderovy. Ten sa na mňa vrhol pohľad tipu: Teraz som priletel a musím letieť zasa?!
"Musíš", povedala som a priviazala som mu na nohu list (od chrabromilského stola som začula niečo o mučiteľke sov). Bender sa napil tekvicového džúsu z Lucasovej čaše (načo ho začal Lucius nahnevane odháňať) a odletel.
Skontrolovala som rozvrh. Transfigurácia.
Zistila som že v Transfigurácií som najlepšia z triedy (koľká skromnosť!). Jediný ľudia o ktorých môžem hovoriť ako o konkurencii sú Ben Clever a Medea Thessaliková z Bystrohlavu.
Keď som úspešne premenila Raveninu mačku na linajkový zošit a odčarovala ju späť (dvadsať bodov pre Slizolin), som pomáhala ostatným žiakom. Práve som pomáhala Luciusovy ktorý sa pokúšal transfigurovať požičanú mačku na zošit tiež. Celkom sa mu to darilo, ať na to že na obálke zožitu zostali dlhé biele chlpy a keď som zošit otvorila, tak začal mňaukať.
"Skús to ešte raz", vyzvala som Luciusa.
Lucius pichol prútikom do mňaukajúceho zošita, ktorý vzbĺkol. Zvyšok hodiny sme museli hasiť zošit a keď ho Mcgonagallová premenila späť na mačku, videli sme že namiesto krásnych dlhých bielych chlpov má obhorenú srsť čiernu od sadzí.
"Sprostá mačka", nadával Lucius na ceste do Dejín mágie.
"Je to tvoja chyba, ty si ju menil", namietla som otvárajúc dvere do učebne.
"Nepoučuj", naduril sa a zamieril do poslednej lavice pri okne kde som si sadol k Jeremymu.
Ja som si sadla k Raven v lavici pred nimi. Tá zabávala triedu zmenou podoby, zatiaľ čo profesor Binns nám čítal o nejakej komnate.
"Slečna Fawcettová?" spýtal sa zrazu Binns.
"Franklinová pán profesor", opravila ho Raven.
"Rozprávam vám o histórií vašej fakulty ale ako vidím, vás to nezaujíma", povedal Binns urazene.
"Pravdaže ma to zaujíma pán Profesor!" začervenala sa Raven. "Môžte kľudne hovoriť ďalej".
Binns sa zamračil a ďalej čítal: "Salazar Slizolin postavil na odchode tajomnú komnatu ako domov pre obludu ktorá má očistiť Rokfort od detí ktoré nemajú čistokrvných predkov..."
"Dobre spravil", počula som syknúť Destiny načo sa celá trieda zasmiala.
Prihlásila som sa.
"Slečna Sinisterová?" spýtal sa Binns prekvapene, lebo na jeho hodinách sa málokto hlási.
"Smithová", opravila som ho. "Detí čo nemajú čistorkvných predkov, to znamená deti ktoré majú iba jedného rodiča čarodejníka?" spýtala som sa.
Binns sa chrochtavo zasmial: "Kdeže. Obluda zabíjala iba deti z muklovských rodín ktoré majú oboch rodičov muklov.
"Humusákov!" vykríkol Jeremy. Trieda sa opäť zasmiala.
Binns sa zamračil: "Za toto strhávam Slizolinu bod. Ale ináč máte pravdu. Nazývajme ich slušnejším termínom: Čarodejníci muklovského pôvodu".
Počula som Luciusa odfrknúť.
Potom Binns monotónne pokračoval v čítaní o tajomnej komnate.
Po dejinách sme mali herbológiu (kde na mňa Vinnie a Bella neustále zazerali) a po nej elixíry s chrabromilom.
Sadla som si na svoje zvyčajné miesto vedľa Nicka.
"Dnes sa budeme učiť miešať elixír eufórie!" zvolal nadšene Slughy keď spolu so svojím veľkým brušiskom vošiel do žaláru.
"Postup je na tabuli", povedal Slughy a mávol prútikom. Na tabuli sa okamžite zjavil postup.
Kým som drvila semienka slnečnice šťastlivej, zazerala som na Potterov chrbát predo mnou a predstavovala si že je v tĺčiku namiesto slnečnicových semienok on.
O pol hodinu neskôr...
"Ja som to videl! zhodil si ho!" kričal Potter na Luciusa.
"Čo by som mal z toho keby som zhodil ten tvoj posratý elixír?" bránil sa Lucius. "Akurát hovno..."
"Nič by si z toho nemal pretože si Slizolinský debil!" zakričal Potter naštvane a hodil do Luciusa za hrsť rožkatých slimákov z nálevu. Lucius sa uhol a slimáky skončili na mojej hlave.
Zalapala som po dychu. "Tak ty zase začínaš?!" zvrieskla som a schmatla to čo bolo najbližšie položené. Miska s potkaniou slezinou. Priskočila som k Potterovy a obsah misky mu vyliala na hlavu.
"Toto si nemala!" vyhŕkol a vylial na mňa Nickov elixír. Toto bolo už horšie. Nick je antitalent na elixíry a suspenzia jeho elixíru mi mohla na tvári urobiť hocičo. Ja som si ešte nevšimla čo.
Teraz sa Potter zameral na Luciusa- hodil doňho veveričie oči ktorého trafili rovno medzi oči (:D).
Do konfliktu sa zapojil aj Potterov kamoš Abernathy, Daniel Legard a päť ďaľších Chrabromilčanov. No ani Slizolin nezostal pozadu. Pripojil sa k nám Nick (ktorý chcel zrejme pomstiť svoj elixír), Raven, Jeremy, Tessa, a zopár ďaľších ktorých si meno ani neviem zapamätať. Zvyšok triedy sa skryl pod lavice.
Lucius si nabral do rúk neriedený hnis z buberóz a ako snehovú guľu ju šmaril Potterovy do ksichtu. Raven ho napodobnila a Abernathyho pehy sa stratili pod vrstvou hnisu.
Tam kde sa hnis dotkol pokožky začali vyskakovať ľuďom vyrážky a pupáky. Aj nám na rukách. Ale hlavne na Potterovej tváričke.
"Rovno do uší!" zvrieskla som chystajúc sa zasadiť strelu do Potterovho ucha, no vtedy ma zasiahlo krokodílie srdce smerujúce od nejakého Chrabromilčana- rovno do čela.
"Idiot!" zvrieskla som a previnilec skončil s tchorím slizom v ústach. Nechal ich totiž od prekvapenia otvorené.
Vtedy vošiel do triedy Slughorne (ktorý bol ktoviekde) a zhíkol: "Čo to tu preboha robíte?! pozrite na seba!" zvolal a vyčaril zrkadlo dosť veľké aby sme sa doň mohli všetci pozrieť.
Vykríkla som od hrôzy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013