Mutanti na Rokforte

20. října 2013 v 20:15 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
A je tu ďaľší diel ZMR. V tomto diely sa stane niečo vďaka čomu sa Kath drasticky zmení vzhľad... no uvidíte :DD.

Zo zrkadla na mňa hľadela ohyzdná tvár. Zistila som že je moja.
"Nie!" zvolala som šokovanie. Moje ruky do ktorých som naberala neriedený hnis z buberóz boli nahusto pokryté fialovými vredmi a pupákmi a kompletne napuchnuté. Tvár bola celá od krvi a slizu. Po pleci sa mi vláčil slimák.
No to nebolo nič oproti vlasom. Moje rovné havranie vlasy po lopatky na ktoré som bola tak hrdá... sa zmenili na červy. Hnusné, malé, škaredé červy chniapajúce zubami ostrými ako britva na všetky strany. Boli neduživej blatovo- bledorúžovej farby. Vyzerala som ako Medúza z Gréckej mytológie.
Potterova tvár bola celá pokrytá fialovými pupákmi. Jeho čierne vlasy boli zlepené a na koncoch zožltnuté. Vyzeral otrasne.
Lucius bol na tom ešte hroznejšie ako Potter. Tam kde mal koreň nosa mu narástlo... tretie oko! Ruky mal ako ja od buberóz, no ešte horšie.
Abernathy bol z nás na tom najlepšie z najhorších. Mal iba polovicu tváre pokrytú hnisom a na ľavej ruke mu narástli paznechty aké majú škriatkovia v Gringottbanke.
Ostatný boli zasvinený od hnisu a ostatných elixírových prísad pomenej. Ja som na tom bola najhoršie. Raven najlepšie. Tá iba zmenila podobu a až na zašpinený a potrhaný habit vyzerala ako predtým.
Slughorn sa zmohol iba na: "Chodte do Nemocničného krídla. Okamžite".
Vybehla som zo žalára nasledovaná skupinkou žiakov ktorí sa tiež zapojili do "prísadovej vojny". Vtedy zazvonilo. Akoby spod zeme začali vybehovať žiaci. Ihneď si všimli skupinku mutantov na chodbe. Niektorí vykríkli. Zopár žiakov omdlelo a takmer všetci vytiahli prútiky.
Prehodila som si cez hlavu kapucňu na habite a so sklonenou hlavou vybehla hore schodmi do nemocničného krídla.
Ostatný zmutovaní študenti ma napodobnili keď tu zrazu niekto zvolal: "Nie je henten náhodou James Potter?!"
"To sú prváci!" vykríkol ďaľší.
"Preboha... ona má namiesto vlasov červy?" zvolal zhrozene nejaký piatak.
V Nemocničnom Krídle
"Za celú svoju kariéru som niečo takéto nezažila!" opakovala stále dokola madam Pomfreyová keď sa nás rozhodla vpustiť do Nemocničného krídla. "Ohadzovanie elixírovými prísadami na hodine!"
"Ale pôjde to preč, však?" zafňukala som obzerajúc si v zrkadle vlasy.
"Pravdaže pôjde, ale pri tebe to bude trochu náročnejšie! Ten elixír ktorý ti znivočil vlasy bol vysoko toxický! A nepozeraj sa toľko do toho zrkadla lebo v ňom zbadáš opicu!" zahriakla ma Pomfreyka zaťahujúc závesy na Dverách nemocničného krídla cez ktoré chceli žiaci nakuknúť dovnútra.
"Budem si vás tu musieť nechať", skonštatovala Pomfreyová a odišla do svojej kancelárie z kade sa vrátila s náručou plnou fľaštičiek s prízračnou tekutinou. Potom pozrela na mňa a prižmúrila oči:
"S tebou sú samé problémy Smithová! S Potterom ste tu boli pred dvoma dňami s dnes ste tu zase!" zvolala a každému z nás podala fľašku čo priniesla. "Toto si votrite do pokožky ktorú poznačil hnis!" zakričala a odišla po ďaľšiu medicínu.
Začala som si votierať tekutinu na ruky do ktorých som zbierala hnis. "Čo to je?" spýtala som sa Pomfreyovej ktorá s vrátila s obrovskými kotúčmi obväzov.
"Riedený hnis z buberóz! robí s pleťou naozajstné zázraky! Presne opačne ako neriedený hnis!" zvolala a mávla prútikom.
Kotúče obäzov sa začali rozmotávať a obkrútili sa mi ako hady na rukách a zaviazali sa na uzol. Potom prešla k Potterovy.
"Chlapče, s tebou to bude ťažšie! Máš zhnisené každé miesto na tvári a neviem uviazať obväz tak aby si sa nezadusil".
Pottera som počula preglgnúť až ku mne.
Pomfreyka zase mávla prútikom a obväzy sa mu začali ovíjať okolo hlavy ako turban. Zostal mu iba miniatúrny otvor na dýchanie.
Potom sa otočila k ostatným. Chrabromilčan ktorému som hodila priamo do úst tchorí sliz vracal bezprestania nejakú smradľavú ostrozelenú tekutinu.
Odvrátila som pohľad a zatiahla si závesy na posteli.
Asi o hodinu neskôr...
Všetci Chrabromilčania a Slizolinčania už odišli. Zostali sme tam už iba ja, Potter a Lucius ktorému sa Pomfreyová snažila dlhokánskou ihlou vypichnúť tretie oko. Ten jej utekal po celom nemocničnom krídle až naňho musela uvaliť zaklínadlo Petrificus totalus.
Potom prišiel rad na mňa. Pomfreyová mi na vlasy naliala nejakú tekutinu. Pokožka hlavy ma začala príšerne páliť, no nevykríkla som. Potom mávala prútikom a mrmlala si nejaké zaklínadlá. Cítila som že mi na plecia mi dopadli hebké vlasy, no neodvážila som sa otvoriť oči.
Počula som povedať Pomfreyovú: "Pôvodnú farbu ti nedokážem navrátiť, pre vysokú toxicitu elixíru ktorý sa ti dostal do vlasov. Jediná možnosť by bola že by si si prefarbila vlasy po muklovsky".
Otvorila som oči a nazrela do zrkadla. Skoro som padla na zadok. Pomfreyová totiž zo mňa spravila... blondínu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013