Kapitola plná monoklov

20. října 2013 v 20:19 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
A je tu ZMR :D. Myslím že som výraz zoznam kamarátov-zradcov už v nejakej poviedke použila, ale dúfam že nevadí :DD

Bola som asi tri metre od vŕby, keď ma niečo šľahlo do hlavy. Na chvíľu sa mi zatmelo pred očami a nadávajúc, držiac sa za poranené miesto som sa obzrela čo ma udrelo. Šokovane som zbadala vŕbu šľahajúcu svojími konármi všade naokolo. Zrazu ma šľahol ďaľší konár, tentokrát do oka. Teraz budem mať monokel.
Odstúpila som pár krokov mimo dosahu vŕby. Tak toto je už skúška odvahy. Úplne iná akou som prešla v muklovskom tábore kedy som sa mala o polnoci vykradnúť z ubytovne, ísť najbližším autobusom do mesta a priniesť spolubývajúcim zmrzlinu.
Tú úlohu som vymyslela ja, ale obrátila sa proti mne.
Teraz som mala vyliezť na strom s vražebnými chúťkami.
Spravila som niekoľko krokov k vŕbe. Vtedy ma priamo do brucha strelil hrubý konár a letela som desať metrov vzduchom dokedy som dopadla zadkom na tvrdú zem.
Keď som sa obzrela, metlobalisti, Raven, Lucius, Jeremy, Nick, Destiny a Nicola s Tessou sa rehotali ako diví, čím si všetci vyslúžili prvé miesta na zozname kamarátov-zradcov Katherine Theodory Smithovej.
Naštvane som sa (aj keď s ťažkosťami) pozviechala a vrátila sa opäť k stromu.
Plnou rýchlosťou som sa rozbehla k stromu. Bola som už pri kmeni, keď ma odsotila dvanásť metrov dozadu.
Zase rehot.
Opäť som sa postavila. Teraz ma tá vŕba nas*ala.
Znovu som sa rozbehla ku kmeňu, snažiac sa uhýbať konárom vŕby. Na kmeni som hľadala nejaký záchytný bod. Nohu som si položila na hrču ktorá nápadne vytŕčala z kmeňa. Ruky som položila na najnižší konár a šplhala sa hore. Čudovala som sa prečo sa vŕba nebráni.
Vtedy mi to došlo. Hrča na ktorú som stúpila strom znehybnila. Ale za ten monokel to nestálo.
Bola som už navrchu keď sa vŕba opäť prebudila. Rýchlo som zoskočila z niekoľko metrovej výšky a bežala čo najďalej.
"Kto ti preboha navrhol aby si si rozložila deku presne pod Zúrivou vŕbou?!" komentovala nahnevane moju vymyslenú výhovorku v Nemocničnom krídle Madam Pomfreyová, popričom mi čistila rany.
Nevedela som čo povedať.
"Taký hlupák by mal ísť do Azkabanu!" zvolala Pomfreyka. "Oznámim to vedúcemu fakulty a to hneď!" hulákala ďalej.
"James Potter", povedala som bez rozmýšľania. "Hovoril že keď si deku rozložím pod Zúrivú vŕbu, budem mať pekný výhľad na jazero v tomto slnečnom dni..."
Pomfreyka naznačila hlavou k oknu. Vonku sa spustil dážď.
"Čo je to Azkaban?" vyhŕkla som zrazu.
Pomfreyka sa na mňa pozrela akoby mi šibalo. "Čistokrvná zo Slizolinu nevie čo je Azkaban? No to ma podrž..."
"Čo to je", zdôraznila som svoju otázku.
"Čarodejnícke väzenie predsa", prevrátila Pomfreyová očami. Potom prešla k mojím zraneniam.
"Takže tie monokle som už nechala zmiznúť, vyrazený dych ťa prešiel, zlomené rebro vyliečené, jazvy nebudeš mať. Môžeš už ísť".
A ja som z radosťou odišla z krídla.
V knižnici...
Rokfortská knižnica je hádam stokrát väčšia ako tá pápežská (a tá je najväčšia na svete). Sú tam milióny kníh v ktorých je okolo sto miliárd kúziel. Miesto ako stvorené pre mňa. Až na tú čudnú knihovníčku Pinceovú o ktorej sa rozširujú klebety že chodí s Bellafantym. A predtým chodila s predchádzajúcim školníkom Filchom.
Prehľadávala som nejaké poličky a brala do rúk všetky knihy čo som mala v zornom uhle: Zaklínadlá a protizaklínadlá, Príručka zaklínadiel Doktora Virditusa Vidriana, Bláznivé kúzla pre bláznov, Encyklopédia Rómskych čarov, Humanoidné kúzla, Mágia ďalekých civilizácií...
Našla som veľa kúziel, no najviac ma zaujalo zaklínadlo zväzujúce nohy. Predstavovala som si ako Potter, Legard a Abernathy padajú zo zväzujúcimi nohami na zem. A ešte Vinnie, Bella a Destiny. Jáj, toľko šťastia sa mi nedostane nikdy.
Zrazu som začula za chrbtom nejaký buchot. Keď som sa obzrela, zbadala som Destiny s náručou plnou kníh a starých Denných Prorokov.
"Čo je?!" vybafla na mňa akoby som ju prichytila pri niečom zakázanom.
"Nič", prevrátila som očami a vrátila som sa k svojej práci. Po chvíli som to nevydržala a išla sa pozrieť do návštevnej knihy madam Pinceovej aké tituly si Destiny Lestrengeová požičala.
1. Čarodejnícke rody Veľkej Británie a Írska
2. Vznešená geológia: Čarodejnícke rodiny pochované po meči
3. Slizolin a jeho významní študenti
Preboha, tá je divná, pomyslela som si a rozhodla sa to ďalej neriešiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013