Fakulty a divný klobúk

20. října 2013 v 20:04 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
A je tu ďaľšííííííííííí diel!!!
P.S: ospravedlňujem sa za klobúkovitú pieseň, vymýšľala som ju z fleku :(

Otvorila nám nejaká postaršia čarodejnica.
"Tu sú tí prváci profesorka Mcgonagallová!" povedal.
"Ďakujem Hagrid", povedala a začala nnás viesť po schodoch. Z miestnosti pri nás sa ozývali hlasy. No nešli sme tam. Profesorka Mcgonagallová nás zaviedla do malej komnaty vedľa.
Otočila sa k nám: "Vitajte na Rokforte", začala. "O malú chvíľu sa začne slávnostný banket na počesť začiatku školského roka. No skôr ako zaujmete miesta vo veľkej sieni, budete roztriedený do jednotlivých fakúlt. Rozdeľovanie je veľmi dôležitá ceremónia, pretože pokiaľ ste na Rokforte, vaša fakulta bude pre vás takmer ako rodina. V rámci nej budete mať spoločné vyučovanie, spávať budete vo fakultnom internáte, a voľný čas budete tráviť vo fakultnej klubovni.
Naše štyri fakulti sa volajú: Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin (zdalo sa mi to alebo Slizolin povedala trochu trpko?). Každá má svoju slávnu históriu a z každej vyšli vynikajúci čarodejníci a čarodejnice. Pokiaľ ste na Rokforte, za každý úspech získate pre svoju fakultu body, no za každé porušenie školského poriadku sa vašej fakulte body strhnú. Fakulta s najvyššým počtom bodov získa na konci školského roka školský pohár, najvyššiu poctu. Pevne verím, že každý z vás bude pre svoju budúcu fakultu prínosom". Toto zo seba len tak vysypala.
Prešla po nás pohľadom: "Len čo bude všetko pripravené, prídem po vás. Budte prosím potichu". A odišla.
Pravdaže, hneď ako zmizla za dverami, všetci sa začali rozkrikovať. Niektorí boli zvedaví ako nás budú triediť. Ja som to nevedela tiež, ale tvárila som sa že som nad vecou.
Napadlo mi že budeme čarovať. Jediné kúzlo ktoré však poznám je transfigurácia zápalky na ihlu, a to neviem poriadne.
Potom sa opäť otvorili dvere. Prišla profesorka Mcgonagallová.
"Podte za mnou", prikázala nám. "Triediaca ceremónia začína. Postavte sa do zákrytu".
Trochu mi pripomínala telocvikárku ktorá kedysi slúžila v armáde. Tá nás vždy nútila stavať sa do zákrytu.
Nervózne sme vstúpili do Veľkej siene.
Boli tam štyri dlhokánske stoly nad ktorými sa vznášalo tisíce sviečok (nepadá na nich vosk?!). Keď som sa pozrela na strop siene, videla som iba hviezdnaté nebo. Rozmýšľala som čo robia keď prší.
Profesorka nás zaviedla do stredu siene, aby sme boli chrbtom k učiteľskému stolu, a tvárou k žiakom.
Hneď pri nás stála Trojnožka a na nej nejaké vreco na odpadky ktoré vedelo spievať:
Som klobúk múdry,
na hlavu si ma dávajú prváci hlúpy.
Každý rok ma vystriedajú stovky hláv,
každého do jeho fakulty zavolám.
Chrabromil, chrabromil, chrabromil,
za priateľov by sa bil.
Statočný a chrabrý,
nebojácny, dobrý.
V Bystrohlave je inteligencia prvoradá,
fakulta múdrych, to je pravda.
Všade majú logiku,
je to jak za sociku.
Bifľomor je poctivý a snaživý,
je však príliš pomiešaný.
Deti tam idú takmer všecky,
sú to samé socky.
Slizolin boli vždy mocichtivý,
jednoznačne prefíkaný.
Väčšinou sú čistokrvný.
No, idem triediť nech mám pokoj celoročný.
Prvé čo mi napadlo po vypučutí básne: Je to klobúk.
V skupinke prvákov to zašumelo.
Profesorka Mcgonagallová zrazu prikvitla aj s dlhým pergamenom: "Koho meno prečítam, nasadí si klobúk na hlavu (kam inam?!) a sadnete si na trojnožku.
Abernathy Leroy!" zvolala profesorka.
Z našej skupinky vyšiel pehavý chlapec s hnedými vlasmi. Položil si klobúk na hlavu. Chvíľu bolo ticho a potom:
"CHRABROMIL!"
"Niekedy triedi dlhšie", inokedy hneď, ozval sa šeptom Lucas. "Napríklad keď triedili môjho otca, ešte sa mu klobúk ani nedotkol hlavy, už kričal Slizolin". Na to sa sucho zasmial.
"Stalo sa už že niekoho nezatriedili nikde?" spýtala som sa ho keď Linu Buglikeovú zatriedil klobúk do Bifľomoru.
Lucas pokrčil plecami: "ešte som o tom nepočul".
Vydýchla som si.
Ryšavý chlapec Ben Clever zamieril do Bystrohlavu. Potom prišiel rad na Vinnie Friendshipovú.
Pohodila kučerami (už mi ten jej zvyk lezie na nervy), nasadila si klobúk na hlavu, a ten o sekundu zvolal: "BIFĽOMOR!"
Vinnie odbehla k radujúcemu stolu. Časť triedenia som nevnímala. Postrehla som iba že nejakých žiakov zatriedili do Bystrohlavu a SLizolinu.
Daniel Legard išiel do Chrabromilu. Za ním išiel Jeremy Leviathan.
Jeremy si nasadil klobúk na vlasy svetlej hnedej farby. Chvíľu sme čakali. Napokon klobúk zvolal: "SLIZOLIN!"
"Lucius Malfoy", prečítala Mcgonagallová.
Lucas si sadol na trojnožku, narazil na hlavu klobúk. Ten o šesť sekúnd zvolal: "SLIZOLIN!"
Skupinka prvákov bola čoraz menšia. Zostalo tam už iba sedem detí, medzi nimi Ja, Nick, a James Potter. Neznášam byť medzi poslednými.
Hneď ako Rose Oliverová odišla k stolu s orlom v erbe, Mcgonagallová vyvolala Jamesa Pottera.
Hneď ako si nasadil na hlavu klobúk, ten už kričal: "CHRABROMIL!"
Chrabromilský stôl sa strašne radoval. Dokonca tam začal niekto kričať: Máme Pottera. Asi sa mi to len zdalo.
Hneď ako Roderick Rooselvet zamieril do Bifľomoru, Mcgonagallová prečítala meno: "Katherine Smithová".
Nervózne som vykročila z hlúčika prvákov. Pozorovalo ma stovky párov očí. Dúfali že urobím nejakú chybu aby mi ju mohli sedem rokov vyčítať
Teraz alebo nikdy, pomyslela som si, sadla si na trojnožku a nasadila si na hlavu klobúk. Padol mi až na oči. Nositeľ tohto klobúka mal hlavu jak tri melóny.
do ucha mi začal šepkať tenký hlások klobúka: Hmm... zbabelá nie si, sprostá tiež nie a nie si ani Socka...
Dám ti už len jednu radu do života: Nehovor že tvoj otec je Mukel.
Chcela som sa spýtať prečo, no vtedy Klobúk zvolal: "SLIZOLIN!"
Vydýchla som si, dala dole klobúk a za potlesku som zbehla k Slizolinskému stolu kde som si sadla vedľa dievčaťu menom Tessa, oproti Lucasovy a Jeremymu. S Jeremym a Lucasom som si musela "ťapnúť".
Hneď ako Leevyho Trentona zaradil Klobúk do Chrabromilu, prišiel Rad na Nicka Windsoara.
Klobúku pol minúty trvalo dokedy ho zaradil do Slizolinu.
Keď prišiel k stolu, aj s ním sme si "ťapli".
"Skoro som skončil v Bifľomore", povedal keď Mae Zendaya skončila v Bystrohlave. Triedenie sa skončilo.
Potom sa postavil Riaditeľ Rokfortu. "Weasley ide hovoriť", počula som niekoho šepnúť.
Riaditeľ Weasley mal krátke ryšavé vlasy a krátku ryšavú briadku. Na hlave mal tmavozelený klobúk ktorý ladil s habitom.
"Som rád že sme sa tu opäť zišli!" zvolal hlasom akoby neohlasoval začiatok školského roka na škole, ale začiatok Konkláve vo Vatikáne.
"Musím vás upozorniť že vstup do Zakázaného lesa je prísne zakázaný. Zakázané sú aj všetky predmety z obchodu vydarené výmysly Weasleyovcov". Po tomto vyhlásení sa Riaditeľ Weasley slabo začervenal. "Zoznam ďaľších nepovolených predmetov nájdete na dverách pracovne školníka Bellafantyho. Aj tento rok sa konajú medzifakultné metlobalové turnaje. Držiteľom Metlobalového a Školského pohára je Chrabromil".
Potom si odkašľal: "Slávnostný banket sa môže začať".
Zrazu sa zlaté taniere pred nami naplnili jedlom (mimochodom, tie taniere som si vôbec nevšimla). Uvedomila som si že som hladná ako vlk. Posledné jedlo čo som jedla bola fazuľka s príchuťou Whiskas.
Na tanier som si naložila toľko opekaných zemiakov a hranolčekov že som nevidela Lucasa sediaceho oproti mne. K tomu som si dala všetko čo tam bolo. Teda okrem špargle, lebo tú neznášam.
Hneď ako sme dojedli, jedlo z tanierov zmizlo a objavili sa tam zákusky. Bola som síce plná ako.... proste som bola plná, ale nemohla som odolať veterníkom, zmrzline, jahodám v čokoláde (ktorým sa Lucas vyhýbal ako čert krížu), ovocným košíčkom, a kopec ďaľším dobrotám.
Keď zmizlo aj to, banket sa skončil. Riaditeľ nám zaželal dobrú noc a prikázal prefektom aby nás odviedli do fakultných internátov. Bifľomorčania zostali na prízemí, Chrabromil s Bystrohlavom zamierili na poschodie. My zo Slizolinu sme zamierili do podzemia.
Prefekt nás viedol podzemnými chodbami. Nakoniec sme zastali pred sivou stenou kde bol namaľovaný zelený had.
"Heslo", zasyčal had.
"Zašlá sláva", povedal prefekt a kamenné dvere ukryté v stene sa otvorili.
Vstúpili sme do klubovne. Neviem ako ostatný, ale mne sa páčila. Mám rada tmavú zelenú. Svetlú nie.
"Chlapčenské internáty sú ľavé schody, dievčenské pravé, povedal Prefekt a zmizol na ľavom schodisku.
Ja som zamierila doprava.
Izba mi vyrazila dych. Postele boli z ebenového dreva a mali aj závesy tmavozelenej farby, a huňatý koberec rovnakej farby (:D).
Bol tam môj kufor spolu s Benderom.
Mám aj štyri spolubývajúce. Ich mená som si ledva zapamätala, ale myslím že sa volajú Tessa, Raven, Destiny a Nicola.
Bola už asi polnoc. Ledva som si vyzula topánky a hodila sa na posteľ. Ledva sa moja hlava dotkla vankúša, zaspala som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Zákaz kopírovania! Všetko tu podlieha autorským právam.

© Thea 2013